ja

Bol krásni večer keď na nebi svietil meciac. A išli sme moja kamarátka a ja sa prejsť do tmavého lesa v strede lúky na ktorej sme boli. Keď sme tam prišli začali sme sa rozprávať. Keď sme boli päť minút ticho tak sme začuli divné hlasi, otočili sme sa a nikto tam nebot tak sme si povedali že to je vietor. Asi po sebe sa to zopakovalo desaťkrát. Misleli sme si že nás ktosi sleduje tak sme sa pomálinky vraciali späť. Potom sme videli akísi tieň na ktorí svieťil mesiac. Po pól hoďine sa nám ukázal a strašňe sme sa ho zlakli a sme ho biť. On sa na nás urazil a odišiel. My sme sa schovali a začali sme kričať. On sa otočil a bežal za nami či bi sa mu čosi stalo alebo nie. A ešťe sme mu kričali že nech tam nejde lebo sa mu čosi s taňe a on nam kričal mne to nevadí ja vás chcem len zachráňiť a objať ťa ak budem pohode. Bol pohoďe a mi sme sa viobímali a išli od tial radšej preč. Keď ma bol odprevaďiť dal mi pusu a povedal mi MILUJEM ŤA :*